slabikar

Pred nedavnom som pocul mudru vec a to ze kazdy z nas sa na nieco hra. Myslim si ze to je pravda predsa nikto z nas nieje uplne otvoreny kazdy ma svoje male tajomstva. Ale aj tak ked sa nad tym zamyslym hlbsie je to pravda i v mojom pripade. Nie som taky aky v skutocnosti som a postupom veku to je cim viac viditelnejsie. Tvorim si okolo seba schranku ktoru sa podari len malokomu prelomit. Ako dieta som bol velmi uprimny a otvoreny ale neraz sa mi to vypomstilo a mozne tie mnohe pady a omyly zo mna urobil to cim som dnes, uplne inu osobnost ako som bol v minulosti. No stale sa pokusam v sebe najst toho maleho chlapca stale tam niekde je a krici tenulinkym hlasko i ked stale ho je pcut menej a menej. Neviem vazne co robit otvorit sa a ostat zranitelny prad celym svetom? Ked na kazdom rohu caka niekto len na to aby vas bodol do chrbta lebo chce byt lepsi silnejsi mocnejsi ... Alebo skryvat svoje ja a pridat sa k sedej vacsine ktora vladne tymto svetom, co by znamenalo stat sa jednym z tichych vrahou za rohom?